Behám už nejaký ten rôčik a po niekoľkých odbehnutých 50-tkách som si minulý rok povedal, že skúsim niečo dlhšie. Keďže mi na jeseň nevyšli termínovo žiadne preteky, tak som sa prihlásil na Pražskú 69, ktorá sa konala 3.decembra 2022.
Myslím, že to bolo deň/dva po jej odbehnutí, keď sa mi na facebooku objavil príspevok od Leteckej stovky, že v marci sa koná, po tých covidových problémových rokoch, konečne ďalší riadny ročník, tak som si povedal, že keď mám ako tak natrénované na 70km a ešte k tomu je to v mojom rodnom kraji (pochádzam z Mníchovej Lehoty pri Trenčíne) tak sa prihlásim na svoju prvú stovečku 😅
Tie tri mesiace ubehli dosť rýchlo a v zime mi pomohli v tréningoch Kamzík 1000+ výzvy ... odporúčam a je to aj pre dobrú vec.
To som ešte nevedel, že týždeň pred Leteckou 100 budem "bežať" Kamzík 1000+ Vertical Double (12km +1300m) 😱 kvôli časovej tiesni pre výzvu 8000+, z ktorej som mal celý týždeň brutálnu svalovicu.
Ako sa blížil štart závodu, predpoveď počasia sa stále "spresňovala" a krásne jarné počasie počas pracovného týždňa s teplotami nad 15 stupňov vystriedal v sobotu ráno príchod orkánu Diethelm sprevádzaný s mrazivým vetrom a "horizontálnym" snežením.
Organizátori nás na toto dopredu upozorňovali ale teda realita predčila očakávania a veľa bežcov to prekvapilo ... viď veľký počet DNF (36).
Ja som si sám pre seba hovoril, že to čo som zažil na Pražskej v decembri, keď v noci nasnežilo a inak bolo všade po členky blato, hádam už nič neprekoná ale počasie si v sobotu vyhrnulo rukávy a povedalo: "Hold my beer"
Štart v sobotu ráno o 6:00 stihlo 180 bežcov a pri stupňujúcom sa vetre a začínajúcom snežení sme sa rozbehli na prvý úsek - takmer 20km po hrádzi. V kútiku duše som dúfal, že by mohlo fúkať aspoň od chrbta ale nie ... priamo do ksichtu a celých 20 km 😂.
Keďže išlo o moju prvú stovku, tak som bol prekvapený tempom, ktoré niektorí nasadili ... akože tempo 5-5:30min/km je síce pekné na nejakom cestnom maratóne ale na začiatku stovky ... WTF. Nechal som sa chvíľu strhnúť ale potom som sa ustálil na 6tkovom tempe a užíval si ľadový peeling for free.
Z bežeckej nudy nás vytrhol až prvý "svetlý" moment trate ... brod bez lávky:
Niekto si konečne vyčistil svoje trailovky od posledného závodu a niekto, ako aj ja, si nižšie našiel cestu po kameňoch a prešiel nasucho 😉
Cestu k prvému kopcu za Beckovom nám spríjemnila občerstvovačka a tajná kontrola a po prebehnutí do Kálnice hneď aj druhá obžerstvovačka ... započul som komentáre, že zatiaľ viac hodujeme ako beháme 😂
Ale od Kálnice nás už čakali prvé vážnejšie kopce ako napr. hore Kálnickou
zjazdovkou a 10 km stúpanie na Panskú Javorinu. Víchrica udrela naplno a už nám zostávalo len dúfať, že to tie stromy naokolo vydržia. Sneženie neustávalo a snehu pribúdalo:
V tomto momente som bol rád, že som si zobral bundu aj s kapucňou, akurát rukavice som podcenil a miestami mi omŕzali prsty, čo je môj klasický problém.
Po výstupe nasledoval desaťkilometrový zbeh smer Duchonka, popri koryte Bystrého potoka a miestami po členky v blate, cez Kulháň s pre mňa dosť dlhým vlnitým úsekom po asfalte ... keď ja to tak neznášam 😭
Po občerstvení na Duchonke sa pokračovalo miernym stúpaním/klesaním smerom na Podhradie cez priľahlé lúky a lesy a pomedzi Novú a Starú Lehotu smerom na Bezovec. Tento úsek nebol pre mňa ničím zaujímavý tak som ho tak nejak prešiel ani neviem ako.
Na Bezovci v Šport chate sme si popravili žalúdok zeleninovým vývarom (možno podnet pre organizátorov: vývar z kostí a s nejakým mäskom by bol vhodnejší, ak teda nebežalo priveľa vegetariánov 😉).
Písal sa 66.km a na moje bežecké maximum zostávali 4 km. Všetko naviac by už bolo pre mňa malým víťazstvom ale keďže som sa tešil hlavne na posledný úsek v mojom rodnom kraji (od Inovca až do TN), tak som si povedal, že ďalších 20km nejako prežijem. Tento úsek bol pre veľa bežcov kľúčový, keďže išlo o stúpanie na najvyšší bod trate (Považský Inovec 1042m.n.m) na 85.km
Od Bezovca sme sa vracali stúpaním späť smerom na Panskú Javorinu, chvíľu sme bežali opačne po už odbehnutej trati. Tu bolo jedno prudké klesanie kde som sa prvýkrát nechcene vyváľal v snehu ... a hneď dvakrát po sebe, čo ma trošku aj prebralo z letargie a nakoplo do ďalšieho stúpania.
Tento úsek bol prvý, kedy prestalo snežiť a konečne v diaľke nakrátko vykuklo aj slniečko a mohli sme si užívať zamrznutý a zasnežený les s takýmto výhľadom:
Dvojkríž na Ostrom Vrchu
